Autumnist – False Beacon

1. Inner Space Invaders
2. Feather
3. Shining Like A Ghost Again
4. Guts And Wires
5. Future Lights,
6. Sky Full Of Scars
7. Evening Falls On Mars
8. Hail
9. Finder

Podle Vlada Ďurajky se jedná o zatím nejsyrovější a nejpřímočařejší nahrávku Autumnist. Oproti předcházejícímu, trip-hopem ovlivněnému albu je aktuální deska inspirovaná kraut-rockem, psychedelickým space rockem (Hawkwind) a proto-synthpopem (Suicide, raní Human League či Fad Gadget).

Album sa oproti predošlým presunul ešte viac do piesňovej formy, nebol za tým žiadny špeciálny zámer, ale veľa skladieb vzniklo zo skíc spevu nahratých do mobilného telefónu“, vysvětluje Vlado výraznou změnu poměru zpívaných skladeb vůči instrumentálkám – na albu se nachází tentokrát jenom jedna (Hail).

Víc než polovina skladeb byla napsána ve spolupráci s vokalisty. Nejužší spolupráce byla s Richardom Imrichom (Nylon Union), který se na tomto albu autorsky výrazně podílel. Mezi další zajímavé hosty patří Jonatán Pastirčák (Pjoni), Samuel Štefanec a Jana Štefancová (Bulp) a zpěváci Rowanna, Gabriel Kain, Oleg Tera a Nina Kohoutová. „Myslím, že sme dosiahli veľmi pestrú zostavu, ale napriek tomu, že na albume sa objaví až sedem vokalistov (v jednom tracku dokonca traja naraz), mám pocit, že album je dosť kompaktný“, doplňuje Vlado.

Album od počátku nebyl pojatý konceptuálně, někde vzadu byl ale stále přítomný boj mezi dystopickým a utopickým viděním světa, s dobře skrytou malou dávkou satiry (Aldous Huxley?). Jedinou konkrétní inspirací byl hyperrealistický velkovýpravný sen o invazi tisíců kosmických lodí nad Súľovskými skálami (Inner Space Invaders)…

„Snažil som sa dosiahnuť zvuk, ktorý by bol súčasný, ale nie trendový, zároveň ale aby obstál v čase a nedal sa ľahko spätne určiť dátum vzniku albumu. Vždy som mal mimoriadnu slabosť pre dychové nástroje (odkedy som počul It Ain’t Necessarily So v podaní Bronski Beat) a samplované a rôznymi spôsobmi zmutované dychy boli prítomné v mojej tvorbe od úplného začiatku, často v reálne nezahrateľnej podobe. Odkedy máme v kapele saxofonistu/klarinetistu som sa naučil veľa o tom, čo dychy v skutočnosti dokážu zahrať, takže ich forma na albume je o niečo reálnejšia, nedokázal som si ale občas odpustiť niekoľko až škodoradostných zásahov a posunov do abstraktna“, s úsměvem komentuje zvuk alba Vlado Ďurajka.

Další releasy